Slovenčina (Slovak)
Čeština (Czech)Sprievodca látkami v konope
V konope sa objavuje okolo 500 rôznych, prirodzene sa vyskytujúcich látok a zlúčenín. Patria medzi ne napríklad kanabinoidy, flavonoidy, terpenoidy alebo omega mastné kyseliny. Tými najdôležitejšími vás teraz prevedie náš sprievodca – pozrieme sa na ich chemickú stavbu, výskyt v prírode, vôňu aj na históriu ich objavovania.
Kanabinoidy
Z tohto veľkého množstva látok nesie názov „kanabinoidy“ len menšia časť – v konope ich bolo doteraz opísaných viac ako sto. Ide o pomerne unikátne a nezvyčajné zlúčeniny, ktoré sa v takejto pestrosti nevyskytujú v žiadnej inej rastline.
Medzi najznámejšie patrí tetrahydrokanabinol (THC) a kanabidiol (CBD). Ich obsah a vzájomný pomer patria k hlavným znakom, podľa ktorých sa jednotlivé odrody konopy porovnávajú.
Kanabinoidy delíme do niekoľkých podskupín:
- kanabigeroly (CBG)
- kanabichromeny (CBC)
- kanabidioly (CBD)
- tetrahydrokanabinol (THC)
- kanabinoly (CBN) a kanabinodioly (CBND)
- ostatné kanabinoidy
Na jednotlivé kanabinoidy sa viac zameriavame nižšie v kategórii „Kanabinoidy pod lupou“.
Čo sú to kanabinoidy?
Kanabinoidy sú skupinou chemických látok, ktoré chemici označujú ako terpenofenoly. Ich molekula sa skladá z terpénovej časti a z fenolového jadra. Väčšina rastlinných kanabinoidov má 21 atómov uhlíka, ich varianty s kratším bočným reťazcom (tzv. varíny) majú uhlíkov menej.
V konope sa kanabinoidy tvoria hlavne v trichómoch – drobných žliazkových chĺpkoch, ktoré pokrývajú kvety a v menšej miere aj listy. Práve trichómy dávajú dozretým kvetom typický lesklý, „zamrznutý“ vzhľad.
Ako kanabinoidy vznikajú?
Existujú tri spôsoby, akými kanabinoidy vznikajú. Môžu sa prirodzene tvoriť v živočíšnych organizmoch, môžu byť formované v rastlinách alebo synteticky vyrobené v laboratóriách. V rastline konopy vznikajú najprv vo forme kyselín, z ktorých sa vplyvom tepla, svetla a času stávajú neutrálne kanabinoidy.
Kde sa kanabinoidy nachádzajú?
Látky príbuzné kanabinoidom nájdeme v rastlinách aj v živočíšnej ríši. Okrem konopy sa objavujú napríklad v niektorých pečeňovkách alebo v juhoafrickej rastline Helichrysum umbraculigerum, zlúčeniny s podobnou funkciou poznáme aj u zvierat či ľudí.
Delenie kanabinoidov
Kanabinoidy delíme podľa pôvodu na tri základné kategórie, ktoré sa ešte ďalej vetvia. Ide o kanabinoidy živočíšneho pôvodu, fytokanabinoidy a syntetické kanabinoidy.
Kanabinoidy živočíšneho pôvodu
Tieto látky si tvoria samotné živočíšne organizmy. Chemicky ide o deriváty mastných kyselín, takže sa svojou stavbou od rastlinných kanabinoidov výrazne líšia.
Medzi dve najznámejšie patrí anandamid a 2-arachidonoylglycerol (tzv. 2-AG). Anandamid bol opísaný v roku 1992 a jeho názov pochádza zo sanskrtského slova ánanda, ktoré znamená „blaženosť“.
Fytokanabinoidy
Fytokanabinoidy sú kanabinoidy rastlinného pôvodu. Najviac ich nájdeme v konope, existuje ich viac ako 100. Medzi hlavné fytokanabinoidy patrí CBD a THC.
Zloženie fytokanabinoidov sa medzi odrodami výrazne líši. Ovplyvňuje ho najmä genetika rastliny, ale aj podmienky, v ktorých rastie, a čas zberu.
Syntetické kanabinoidy
Okrem prirodzene vzniknutých kanabinoidov poznáme aj syntetické kanabinoidy, ktoré vznikajú v laboratóriách. Ide o umelo vytvorené molekuly, ktoré sa niektorým prírodným kanabinoidom podobajú, často však majú úplne odlišnú chemickú stavbu. S prírodnými látkami z konopy ich preto nemožno zamieňať.
Kanabinoidy pod lupou
CBD
CBD je najznámejším kanabinoidom popri THC. Kanabidiol (C21H30O2) prvýkrát izoloval americký chemik Roger Adams v roku 1940 a jeho presnú štruktúru opísal Raphael Mechoulam so spolupracovníkmi v roku 1963. V rastline vzniká z kyseliny kanabidiolovej (CBDA), ktorá sa zahriatím mení na CBD.
Kanabidiol sa ako prirodzene sa vyskytujúca látka pridáva do olejov, potravín či čajov. Vyšší obsah CBD majú najmä odrody technickej konopy a odrody šľachtené práve na túto látku.
Tejto významnej zlúčenine sme sa do hĺbky venovali v našom Sprievodcovi CBD.
CBDV
Kanabidivarín (cannabidivarin) patrí medzi mnoho molekúl, ktoré sa získavajú z konopy a radia sa do triedy kanabinoidov. CBDV je štrukturálne veľmi podobný CBD. Rozdiel je v bočnom reťazci: namiesto piatich atómov uhlíka (pentyl) má len tri (propyl). Preto ho chemici zaraďujú medzi tzv. propylkanabinoidy alebo varíny.
CBDV bol opísaný koncom 60. rokov 20. storočia. V rastline vzniká z kyseliny kanabidivarínovej (CBDVA) a obvykle sa vyskytuje v menšom množstve než CBD.
Hoci je CBDV známy už viac ako 50 rokov, jeho preskúmanie ani dnes nie je úplne dostatočné.
CBN
Menej známy a taktiež menej prebádaný kanabinoid CBN. Kanabinol je svojou skratkou síce veľmi podobný CBD, ale chemicky je úplne odlišný. Zaujímavé je, že práve CBN bol prvým kanabinoidom, ktorý sa podarilo izolovať – britskí chemici Wood, Spivey a Easterfield ho získali už koncom 19. storočia.
CBN vzniká degradáciou THC. Ak je THC dlhší čas vystavené kyslíku, svetlu a teplu, postupne oxiduje a mení sa na CBN. Preto sa CBN vo vyššom množstve nachádza najmä v starších, dlhšie skladovaných vzorkách rastlinného materiálu. Obsah CBN tak slúži aj ako ukazovateľ veku a spôsobu skladovania.
CBC
Hoci CBC patrí k tým menej známym kanabinoidom, rozhodne mu to neuberá na zaujímavosti. Kanabichromén bol objavený už pred viac ako päťdesiatimi rokmi (v roku 1966) a má rovnaký pôvod ako THC a CBD – pochádza z kyseliny kanabigerolovej (CBGA).
CBC vzniká z kyseliny kanabichroménovej (CBCA) jej zahriatím. Na rozdiel od THC a CBD má v molekule chroménový kruh, ktorému vďačí aj za svoj názov. Vo väčšine odrôd sa vyskytuje v menšom množstve, relatívne viac ho býva v mladých rastlinách.
CBG
CBG je ďalším veľmi dôležitým fytokanabinoidom, ktorý sa objavuje v rastlinke konopy. Kanabigerol izolovali Yehiel Gaoni a Raphael Mechoulam v roku 1964. Jeho kyslá forma CBGA je východiskovou látkou, z ktorej rastlina tvorí ostatné hlavné kanabinoidy, preto sa CBG niekedy prezýva „matka kanabinoidov“.
CBG sa pomerne ťažko „hľadá“. Konopa býva totiž šľachtená najmä na CBD a THC, čo sú dve najznámejšie látky. Pri obsahu CBG hrá veľkú úlohu čas zberu, pretože s dozrievaním rastliny sa jeho obsah znižuje. V posledných rokoch však vznikajú aj odrody s vyšším podielom CBG.
THC
THC, známe tiež ako delta-9-tetrahydrokanabinol, je najznámejšou látkou z konopy. Jeho štruktúru opísali Yehiel Gaoni a Raphael Mechoulam z Weizmannovho inštitútu v Izraeli v roku 1964. Sumárny vzorec THC je rovnaký ako pri CBD (C21H30O2), obe látky sa však líšia usporiadaním atómov – THC má uzavretý tretí kruh.
V čerstvej rastline sa THC nachádza prevažne vo forme kyseliny THCA, ktorá sa na THC mení až pôsobením tepla (dekarboxyláciou). Obsah THC sa medzi odrodami výrazne líši a patrí k základným údajom, ktoré šľachtitelia pri odrodách uvádzajú.
Semená predávame ako zberateľský artikel.
THCV
THCV je pomerne rozšírená látka, ale na druhú stranu je trochu neznáma a o dosť menej „atraktívna“ než CBD, THC alebo CBG.
THCV bolo opísané v roku 1973. Ide o naozaj nezvyčajnú látku – tetrahydrokanabivarín je propylovým analógom THC, teda má kratší bočný reťazec s tromi atómami uhlíka.
Vyšší obsah THCV sa uvádza najmä pri niektorých krajových odrodách (landrace) z Afriky a Ázie. V rastline vzniká z kyseliny THCVA, ktorá má pôvod v kyseline kanabigerovarínovej (CBGVA).
Kanabinoidné kyseliny
V rastline konopy sa okrem samotných kanabinoidov objavujú aj kanabinoidné kyseliny. Aký je rozdiel medzi kanabinoidmi a kanabinoidnými kyselinami? Najvýraznejším rozdielom je to, že sa v štruktúre kanabinoidných kyselín nachádza karboxylová skupina (–COOH).
Kyseliny sú základnými kameňmi samotných kanabinoidov, pretože rastlina tvorí kanabinoidy najprv práve v tejto podobe. Pôsobením tepla, svetla alebo dlhým skladovaním sa karboxylová skupina odštepuje vo forme oxidu uhličitého. Tento proces sa nazýva dekarboxylácia a jeho výsledkom sú neutrálne kanabinoidy, napríklad THC alebo CBD.
CBGA (kyselina kanabigerolová)
Ide o základnú zlúčeninu, ktorá sa v konope nachádza. CBGA stojí na vrchole kaskády biosyntézy a vznikajú z nej hneď tri hlavné kanabinoidné línie: THCA, CBDA a CBCA. Zo spomínaných kyselín potom vzniká THC, CBD či CBC.
Rastlina tvorí CBGA spojením dvoch menších molekúl – kyseliny olivetolovej a geranylpyrofosfátu. O ďalšej premene rozhodujú špecifické enzýmy (THCA-syntáza, CBDA-syntáza a CBCA-syntáza), ktorých aktivitu určuje genetika odrody.
CBG bolo objavené pred viac ako päťdesiatimi rokmi a trvalo ešte mnoho rokov, kým sa zistilo, že jeho „rodičom“ je CBGA. Hoci sa o tejto kyseline vie už dlho, stále nebola podrobená dostatočnému výskumu. Väčšina pokusov sa totiž venuje len jej premene na THCA.
THCA (tetrahydrokanabinolová kyselina)
Čo sa týka konopy, väčšina ľudí vie najviac o THC. Hoci sú THC a THCA vo svojom chemickom vzorci takmer identické, je medzi nimi zásadný rozdiel: THCA má navyše karboxylovú skupinu.
V čerstvých, nesušených kvetoch tvorí THCA prevažnú časť tejto skupiny látok. Na THC sa mení postupne pri sušení a skladovaní, rýchlo potom pri zahriatí. V čistej podobe tvorí THCA bielu kryštalickú látku.
Rovnako ako mnoho iných zlúčenín, aj THCA vzniká z CBGA. Dozrievaním rastliny sa totiž CBGA mení na jeden z troch kanabinoidných predchodcov: THCA, CBDA a CBCA.
CBDA (kyselina kanabidiolová)
Kyselina kanabidiolová sa vplyvom tepla a času mení na veľmi známe CBD. CBDA vzniká, rovnako ako THCA a CBCA, z CBGA. CBGA (kyselina kanabigerolová) sa pretvára na tieto tri hlavné zlúčeniny. CBDA sa nachádza najmä v produktoch z nezahrievaných extraktov, napríklad v kapsulách, tinktúrach či rôznych krémoch a mastiach.
Čím je CBDA zaujímavá?
CBDA bola izolovaná už v 50. rokoch 20. storočia a patrí k prvým opísaným kanabinoidným kyselinám. V čerstvých odrodách s vysokým obsahom CBD je to hlavný kanabinoid. Pretože je pomerne nestála, pri spracovaní a skladovaní sa postupne mení na CBD – preto sa obsah CBDA a CBD v produktoch často uvádza zvlášť.
CBCA (kyselina kanabichroménová)
Akonáhle prejde CBCA dekarboxyláciou, vzniká z nej CBC. A ak CBCA vystavíme UV žiareniu, premení sa na CBLA (kyselinu kanabicyklolovú).
CBCA vďačí za svoj vznik CBGA. Táto kyselina potom slúži ako prekurzor ďalších kanabinoidov. CBCA sa objavuje v rastline vo veľmi nízkom množstve, a vedci sa zatiaľ venovali skôr jej „dieťaťu“ CBC. Obe zlúčeniny si ešte vyžadujú hlbší výskum.
CBGVA (kyselina kanabigerovarínová)
Počas procesu biosyntézy vzniká z CBGVA kyselina THCVA, CBDVA a CBCVA. CBGVA je teda pre skupinu varínov tým, čím je CBGA pre hlavné kanabinoidy. Rastlina ju tvorí z kyseliny divarínovej a geranylpyrofosfátu.
CBGVA zatiaľ nebolo venované príliš veľa pozornosti, preto je jej výskum v úplných začiatkoch. Vedci sa zaujímajú najmä o to, prečo niektoré odrody tvoria viac varínov než iné.
THCVA (kyselina tetrahydrokanabivarínová)
Ako sme už spomenuli o pár riadkov vyššie, THCVA vzniká z CBGVA. THCVA sa spolu s CBDVA radí medzi propylkanabinoidy. Ide o látky, ktoré sa v rastline objavujú vo veľmi malom, až takmer nepatrnom množstve, samozrejme s výnimkami pri niektorých krajových odrodách.
Rovnako ako mnoho iných kanabinoidných kyselín, ani kyselina tetrahydrokanabivarínová nebola dostatočne preskúmaná. Dekarboxyláciou sa mení na THCV. Momentálne sa pracuje na jej spoľahlivom oddelení od ostatných zlúčenín, aby bolo možné lepšie opísať jej vlastnosti.
CBDVA (kyselina kanabidivarínová)
Ide o zlúčeninu, ktorá je prekurzorom CBDV. Aj kyselina kanabidivarínová sa radí medzi látky, ktorým bolo venované málo pozornosti, ale očakáva sa, že sa nimi budú vedci v budúcnosti viac zaoberať. Podobne ako pri CBDA platí, že teplom sa mení na neutrálnu formu, v tomto prípade na CBDV.
CBCVA (kyselina kanabichromevarínová)
Táto pomerne unikátna zlúčenina patrí do skupiny varínov a je prekurzorom kanabichromevarínu (CBCV). Sumárny vzorec kyseliny kanabichromevarínovej je C20H26O4.
Hoci sa CBCVA v niektorých odrodách objavuje celkom hojne, stále nebola dostatočne preskúmaná. Svojou štruktúrou sa podobá kyseline kanabichroménovej, od ktorej sa líši kratším bočným reťazcom.
Polyfenoly
Polyfenoly tvoria rozsiahlu skupinu rastlinných látok, ktorých molekula obsahuje viacero fenolových skupín. Rastliny ich tvoria okrem iného na ochranu pred UV žiarením a škodcami, podieľajú sa aj na farbe a chuti plodov.
Polyfenoly tvoria obrovskú skupinu, do ktorej patria aj flavonoidy. Ďalej sem radíme katechíny, taníny, izoflavóny a podobne.
Polyfenoly v potravinách
Polyfenoly bežne prijímame v strave. Bohatým zdrojom je čaj, káva, kakao, červené víno, bobuľové ovocie, jablká alebo strukoviny. Práve taníny sú zodpovedné za typickú sťahujúcu, trpkú chuť červeného vína a silného čaju.
Do svojho jedálnička ich môžete doplniť zaradením veľkého množstva rastlinných surovín.
Flavonoidy
Flavonoidy sú organické chemické zlúčeniny, ktoré nájdeme v ovocí, zelenine a bylinkách. Ich základnú kostru tvoria dva benzénové kruhy spojené trojuhlíkovým mostíkom (C6-C3-C6).
Nejde o nijako exkluzívne látky. Vedci ich v prírode opísali niekoľko tisíc, v konope bolo identifikovaných okolo dvadsať druhov. Niektoré typy sa ale objavujú iba v konope a nazývame ich kanaflavíny (viac nižšie v kategórii „Kanaflavíny A, B, C“). Flavonoidy sa podobne ako terpény (viac nižšie v kategórii „Terpény“) podieľajú na farbe, vôni a chuti rastliny.
Aký je význam flavonoidov v konope?
Slovo flavonoid pochádza z latinského flavus, čo znamená žltá. Jednou z hlavných funkcií flavonoidov je práve pigmentácia rastliny, ktorou priťahuje opeľovače. Okrem pigmentácie sú flavonoidy zodpovedné aj za ochranu rastlín pred rôznymi vplyvmi, ako je UV žiarenie, plesne či škodcovia. Napríklad fialové sfarbenie niektorých odrôd majú na svedomí antokyány, ktoré do skupiny flavonoidov tiež patria.
Aróma konopy je často pripisovaná iba terpénom, ale flavonoidy tu hrajú taktiež dôležitú úlohu. Až vďaka vzájomnej súhre terpénov s flavonoidmi vznikajú rôzne vône a chute.
Kde ďalej nájdeme flavonoidy
Flavonoidy nájdeme napr. v grapefruitoch, čučoriedkach, petržlene, cibuli, červenom víne či v čokoláde s vysokým obsahom kakaa. Svoj jedálniček môžete ozvláštniť aj chlorellou, spirulinou či mladým jačmeňom.
Kanaflavíny
V konope nájdeme špeciálne flavonoidy, ktoré nazývame kanaflavíny. A prečo sú tak zaujímavé? Pretože sa tieto látky objavujú len a len v rastline konopy. A to ich robí naozaj špeciálnymi.
Kanaflavíny A, B, C
Kanaflavíny A a B opísala v 80. rokoch 20. storočia britská výskumníčka Marilyn Barrett so spolupracovníkmi, kanaflavín C bol identifikovaný neskôr. Chemicky ide o prenylované, resp. geranylované flavóny – na ich základnú kostru je naviazaný terpénový reťazec.
Quercetin
Jeden z najrozšírenejších flavonoidov v rastlinnej ríši. Patrí medzi flavonoly a má žltú farbu. Vo veľkom množstve sa nachádza v cibuli, jablkách, kapare či v čaji. Pre svoje vlastnosti sa pridáva aj do krémov a iných mastí.
Isovitexin
Glykozid apigenínu, teda flavonoid naviazaný na molekulu cukru. Okrem konopy sa vyskytuje napríklad v pohánke, mučenke alebo v ryži.
Apigenin
Flavón, ktorý je známy najmä z harmančeka. Vo väčšom množstve ho obsahuje aj petržlen a zeler.
β-sitosterol
Táto látka nie je flavonoid, ale rastlinný sterol (fytosterol) so štruktúrou podobnou cholesterolu. Bežne sa nachádza v rastlinných olejoch, orechoch a semenách.
Luteolín
Žltý flavón, ktorý sa v minulosti získaval z rastliny rezeda farbiarska a používal sa na farbenie textílií. Nájdeme ho tiež v zelere, paprike, tymiane či mäte.
K vyššie zmienenej skupine flavonoidov konopy patrí ešte aj orientín, katechíny či vitexín.
Terpény
Terpény sú veľmi dôležitou súčasťou nielen konopy, ale aj ostatných rastlín, kvetov a byliniek. Často sú spájané s kanabisom, pretože sa v ňom objavujú v pozoruhodnej pestrosti. Ide o prchavé uhľovodíky zložené z päťuhlíkových izoprénových jednotiek. Prinášajú nádhernú vôňu a sú z veľkej časti zodpovedné za vôňu a chuť, ktorú rastliny majú. Okrem toho chránia rastliny aj pred škodcami a niektoré priťahujú opeľovače.
Medzi najznámejšie patrí napr. limonén, linalool, pinén alebo bisabolol. Niektorým z nich sa v tomto sprievodcovi aj trochu povenujeme.
Terpény v konope
V konope bolo opísaných viac ako 200 druhov terpénov v rôznych pomeroch. Iba desiatky z nich sú však považované za významné, keďže sa objavujú v najvyššom množstve. Práve ich pomer vytvára typický aromatický profil každej odrody – od citrusového cez ihličnatý až po zemitý či korenistý. Zloženie terpénov ovplyvňuje genetika, podmienky pestovania aj spôsob sušenia a skladovania, pretože terpény sú prchavé.
Najbežnejšie terpény a niečo málo o nich
MYRCÉN
Ide o hojne sa vyskytujúci monoterpén, ktorý nájdeme v mangu, chmeli, bazalke, tymiane a v mnohých ďalších rastlinách. V konope patrí k najčastejším terpénom. Jeho vôňa je zemitá, pižmová, s ovocným až bylinkovým podtónom. Bod varu myrcénu je približne 167 °C.
KARYOFYLÉN
Seskviterpén, ktorý patrí k najčastejším terpénom v konope. Pomerne ostrý a korenistý, keďže ho najčastejšie nájdeme v čiernom korení. Objavuje sa ale aj v klinčekoch, škorici, oregane či tymiane. Pre svoju vôňu sa pridáva aj do krémov a mastičiek. Zaujímavosťou je, že β-karyofylén je jedným z mála terpénov, ktoré majú vo svojej štruktúre štvorčlenný uhlíkový kruh.
LIMONÉN
Limonén budete určite poznať a bude vám zo všetkých spomínaných terpénov najznámejší. Limonén, ako už jeho názov napovedá, vyniká citrusovou arómou. Vo veľkom množstve sa nachádza v šupkách citrusových plodov. Používa sa v parfumérii, v potravinárstve ako aróma a tiež v prírodných čistiacich prostriedkoch. Jeho bod varu je približne 176 °C.
PINÉN
Ďalší veľmi aromatický terpén, ktorý nájdeme (nielen) v konope. Typická je pre neho vôňa ihličnanu, pretože pochádza z anglického slova pine = borovica. Existuje v dvoch formách, α-pinén a β-pinén, a je hlavnou zložkou terpentínového oleja. Nájdeme ho aj v rozmaríne, bazalke či petržlene.
TERPINOLÉN
Čerstvá bylinná kvetová vôňa s ojedinelou citrusovou arómou. Presne takto vonia terpinolén. Objavuje sa prevažne vo vonných rastlinách. Menovite ide o muškátový oriešok, orgován, čajovník alebo jabĺčka. Tento terpén sa veľmi často využíva ako prísada do mydiel, parfumov a mastičiek.
HUMULÉN
Humulén sa najčastejšie vyskytuje v klinčekoch, chmeli, konope siatej a bazalke. Svoj názov dostal podľa chmeľu (Humulus lupulus), v ktorom ho objavili. Hovoríme o veľmi zemitej a drevitej vôni s korenistým podtónom. Chemicky je to izomér karyofylénu.
Zaujala vás téma terpénov a radi by ste sa o nich dozvedeli viac? Na našom blogu nájdete veľké množstvo článkov, ktoré sa im venujú! Prečítajte si o tajomných terpénoch alebo o terpénoch, ktoré možno nepoznáte. Kompletný prehľad všetkých terpénov, ktoré sa objavujú v konope, nájdete tu.
Terpény okolo nás
Terpény sú všade okolo nás. Či idete na prechádzku do lesa, po meste alebo zostanete doma, vždy prídete s terpénmi do kontaktu. Ako sme už vysvetlili vyššie, terpény sa nespájajú len s kanabisom – nájdeme ich v ihličnatých lesoch, v citrusoch, v bylinkách aj v bežných potravinách a kozmetike.
Terpény versus kanabinoidy
Už sme spomenuli, čo sú to terpény a čo kanabinoidy. Aké sú však medzi nimi rozdiely? Terpény sú uhľovodíky, ktoré sa vyskytujú v obrovskom množstve rastlín. Kanabinoidy sú naproti tomu terpenofenoly – vznikajú spojením terpénovej časti (geranylpyrofosfátu) s fenolovou časťou. Obe skupiny látok majú teda spoločný stavebný kameň a v konope sa tvoria na rovnakom mieste, v trichómoch.
Terpenoidy
Terpenoidy sú upravenou skupinou terpénov, ktoré vo svojej molekule obsahujú navyše kyslík, napríklad vo forme alkoholovej, aldehydovej alebo ketónovej skupiny. Podľa počtu izoprénových jednotiek ich delíme na monoterpény (C10), seskviterpény (C15), diterpény (C20), sesterterpény (C25) a triterpény (C30). Medzi známe terpenoidy patrí napríklad mentol, gáfor alebo geraniol. Terpenoidy hrajú svoju úlohu v jedle, kozmetike, parfumérii a farbivách – do ich širšej rodiny patria napríklad aj karotenoidy.
Je nejaký rozdiel medzi terpénmi a terpenoidmi?
Terpény sú najrozšírenejšou triedou sekundárnych metabolitov rastlín, z ktorých sú niektoré látky prchavé a iné nerozpustné vo vode. Terpenoidy sú ich derivátmi – vznikajú úpravou terpénov, napríklad oxidáciou pri sušení a skladovaní rastlinného materiálu. V bežnej reči sa však oba pojmy často zamieňajú.