Pestovanie konope doma a vonku


Ako pestovať technickú konopu

Úvod do pestovania 

Existuje len veľmi málo rastlín, ktorým sa darí rovnako dobre vonku na záhrade alebo doma v kvetináčoch...

Väčšina ľudí si myslí, že záhradníctvo je len sezónna záležitosť, ale o záhradu sa treba starať celoročne, aby Vám potom záhrada poskytla čo najväčší úžitok. Pokiaľ sa teda niekto rozhodne starať sa o záhradu po celý rok, je potrebné poznať niekoľko základných pestovateľských techník.  

GENETIKA A PESTOVANIE

Pre začiatok je veľmi dôležité použiť dobrý genetický základ, čím sa myslia kvalitné semená. Dôvodom je, že tieto semená sú už prispôsobené miestnemu podnebiu a vykazujú iba tie najlepšie vlastnosti, ako je napríklad vôňa, rýchlosť rastu a množenia alebo odolnosť proti plesniam a škodcom. Všetky tieto faktory by mal skúsený pestovateľ dokázať využiť vo svoj prospech.

Odrody konopy, ktoré sa pestujú najľahšie, sú krížencami odrôd Indica a Sativa. Ich genetický základ je totiž veľmi dobrý, a zároveň disponuje veľmi slušnými rastovými vlastnosťami.

Cannabis indica vs. sativa

Súvisiace články:

Cannabis Sativa vs. Cannabis indica - rozdiely medzi konopou

Indika vs. Sativa: Pôvod, použitie a účinky

Odroda Indica je nižšia a húževnatejšia. Má tvrdšie palice. Poznáte ju veľmi ľahko a to podľa jej veľmi širokých listov, ktoré sú po stranách zreteľne zaguľatené.

Odroda Sativa vyžaduje veľké množstvo svetla a začína kvitnúť o niečo neskôr. Má veľmi úzke listy, pripomínajúce ľudské prsty.

Kríženec vykazuje vlastnosti oboch týchto odrôd. Jeho listy bývajú buď užšie ako pri odrode Indica alebo naopak podstatne širšie ako pri odrode Sativa. Existujú však aj prípady, keď sa na jednej rastline vyskytujú oba typy listov (hybridná rastlina). Kríženec odrôd Indicy a Sativa je uznávaný predovšetkým vďaka svojim vlastnostiam, ktorými sú odolnosť, rýchlosť rastu, výška a doba kvitnutia. Preto je považovaný za tú najlepšiu voľbu.

Nezabudnite si pozorne prezrieť semienka. Mali by mať tmavo hnedú alebo svetlo šedú farbu. Niektoré z nich môžu mať tmavé pruhy, ktoré sa môžu podobať tigrím. Vyvarujte sa bielym a malým semenám! Tie totiž nie sú zrelé a použiteľné. Viac informácií nájdete v článku Kvalita semien a ich výber.

> Obsah

AKO NA STÁLY ZBER

Najlepším spôsobom, ako urýchliť fázu klíčenia a rastu, je použitie nepretržitého svetla. Každý pestovateľ vie, že jeho použitie je oveľa účinnejšie ako vonkajšie svetlo. Prirodzený cyklus striedania dňa a noci totiž znižuje tempo rastu približne o polovicu, oproti pestovaniu za pomoci nepretržitého svetla. Výhodu majú samokvitnúce odrody konopy.

Ak chcete dosiahnuť väčší počet zberov a nevyužívať pritom hydropóniu, najlepším riešením je vybudovanie pestárne. Pestiareň je vhodná pre všetky indoor odrody. V zime slúži interiér prevažne na pestovanie nových semenáčikov alebo mladých odrezkov (výhody semien oproti odrezkom). Na jar sa potom rastliny presunú von, pretože slnečné svetlo je na ich kvitnutie a dozrievanie dostačujúce. Vďaka tomuto postupu je možné žať autoflowering rastliny vonku alebo v skleníku minimálne trikrát do roka. Pokiaľ máte k dispozícii viac miesta, môžete v interiéri vysádzať stále nové a nové sadenice. Kvitnúce rastliny potom umiestnite von (outdoor pestovanie). Zberať ich je tak možné každých 60 dní.

Pri celoročnom pestovaní si treba uvedomiť, že rastliny konopy majú dva rastové cykly. Počas klíčenia sa rastliny dostanú do vegetatívnej fázy a vyžadujú čo najviac svetla. Rastú potom oveľa rýchlejšie, než keby využívali iba slnečné svetlo. V noci sa totiž spomaľuje proces fotosyntézy, rastliny začnú vytvárať cukry, čo nie je vhodné vtedy, keď si prajeme, aby rastliny rýchlo rástli. K nepretržitej fotosyntéze, a teda aj k rýchlemu rastu, je potrebné stále svetlo.

Akonáhle rastliny konopy začnú prijímať 12 hodín denného svetla, vstúpia do fázy kvitnutia. Ak kvitnú v inom ročnom období, je možné vegetatívny rast predĺžiť pomocou umelého osvetlenia (viac nájdete v kapitole KVITNUTIE). Cyklus striedania dňa a noci (pobyt vo vonkajšom prostredí) je ideálny vo fáze kvitnutia, pretože počas nej rastliny potrebujú približne 10-13 hodín svetla denne. Pokiaľ rastliny neprijímajú viac ako 10-13 hodín svetla denne, začínajú sa pripravovať na zimu a zrieť. Vegetatívna fáza nastáva okolo 1. marca a fáza dozrievania okolo 20. septembra.

Môžete si tiež prečítať: Fotoperióda konopy: Kľúčové fakty, ktoré by ste mali poznať

7 tipov pre bohatý výnos

> Obsah

VÝSADBA V INTERIÉRI - Pestovanie indoor

Na klíčenie semien je potrebné len veľmi málo miesta. Vegetatívna fáza rastliny nastáva na jar. Môžete ich nechať klíčiť napríklad v skrini, pivnici alebo nevyužívanej pôde či kúpeľni. Sú aj ľudia, ktorí si na pestovanie rastlín vyhradia celú miestnosť.

V priestore by mal byť dostatok vzduchu. Práve ten je pri pestovaní často zabúdaným faktorom. Ak nie je skriňa osvetlená veľkými svetlami, ktorá vytvára veľa tepla, môžeme ponechať otvorené dvere. Najvhodnejšie je použitie ventilačných mriežok (jedna umiestnená v hornej časti miestnosti a druhá na obvodovej stene alebo pod podlahou). Pokiaľ chcete dosiahnuť lepšiu kvalitu, potom odporúčame využiť pestovateľský stan. K ventilátoru je vhodné zaobstarať termostat alebo regulátor výkonu.

Steny polepte hliníkovou antidetekčnou fóliou, tá totiž lepšie odráža svetlo a zamedzuje úniku tepla. Alternatívou môže byť natretie stien žiarivo bielou farbou, ktorá svetlo prirodzene odráža. Neodporúčame však používať zrkadlá, pretože sklo svetlo naopak tlmí!

Poznámka: Na naklíčenie semien alebo rezkovanie môžete použiť závesné police. Na týchto miestach sa udržuje veľké teplo, a preto sa sem dávajú klíčiť semená. Navyše vďaka tomu zdvojnásobíte pestovateľskú plochu, a zároveň získate užitočný úložný priestor pre hnojivá, rozprašovače a ďalšie záhradkárske potreby.

Zostáva už len zaobstarať osvetlenie. Pre každú rastlinu budete potrebovať jednu žiarovku so studeným bielym svetlom a jednu s teplým svetlom. Je potrebné rastlinám zaistiť čo najlepšie osvetlenie, aby lepšie rástli.

> Obsah

Policové pestovanie

Pestovanie v policiach pomocou žiaroviek by sa mohlo stať novým trendom, vzhľadom na to, že police zoženiete ľahko a všade. Na pestovanie v policiach sú ideálnym osvetlením žiarovky.

Jednotlivé police by od seba mali byť vzdialené asi jeden meter, predpokladá sa totiž, že v nich konopa vyrastie do výšky 7,5 cm. Rastlinám nie je nutné dodávať viac svetla než potrebujú, pretože by potom začali predčasne dozrievať. Nevýhodou pestovania v policiach môže byť to, že je potrebné denne meniť nastavenie výšky svetiel. Je tomu tak hlavne počas vegetatívnej fázy, kedy rastliny konopy môžu vyrásť až o jeden centimeter denne.

Za normálnych okolností by mali byť svetlá umiestnené asi 5 cm nad vrcholkom rastliny. Správne umiestnenie lámp je dôležité preto, aby rastliny mali dostatok svetla a zároveň ho nemali príliš málo, pretože potom by boli príliš tenké.

Polica na pestovanie by mala byť najlepšie 45 cm široká. Treba ju natrieť žiarivo bielou farbou alebo potiahnuť alobalom tak, aby sa svetlo odrážalo smerom k rastline. Pestovanie v policiach urýchľuje dozrievanie a celkový proces pestovania, pretože vďaka nemu môže v oddelenom priestore rásť viac rastlín.

> Obsah

SVETLO

Minimálna intenzita osvetlenia by mala byť 2 000 lúmenov na 900 cm². Pokiaľ poskytnete rastlinám menej svetla, ich rast rozhodne neurýchlite a navyše dôjde k predĺženiu ich stoniek.

Väčšina pestovateľov odporúča použiť vysokotlakové výbojky (HID výbojky). Sú dostupné v troch základných variantoch:

• sodíkové výbojky (HPS),
• halogenidové výbojky (MH),
• ortuťové výbojky.
 

Sodíkové lampy

Sodíkové výbojky svietia žltkastým svetlom, niekedy sa môžu javiť mierne do oranžova, podobne ako pouličné lampy.

Výhodou sodíkových výbojok je, že s ich využitím je možné pestovať rastliny konopy po celú dobu vegetatívnej a kvitnúcej fázy. Podľa vykonaných výskumov dozrievajú rastliny pri použití sodíkových výbojok už o týždeň skôr ako pri použití halogenidových výbojok, ale zato pri použití halogenidových výbojok môžete dosiahnuť vyšší výnos. Na malé rastliny a priestory však stačí použiť úsporné žiarivky.

Sodíkové výbojky sú vhodné pre začínajúcich pestovateľov a taktiež sú ideálne pre fázu kvitnutia, zatiaľ čo halogenidové výbojky sú najvhodnejšie pre vegetatívnu fázu.

Hneď na úvod vykonajte jednoduchú kalkuláciu prevádzkových nákladov. Treba vziať do úvahy rýchlosť rastu a výnos, pretože ak majú rastliny k dispozícii viac svetla, rastú rýchlejšie a poskytnú vyššie výnosy. Pokiaľ túto skutočnosť zohľadníte aj pri výpočte výnosu z použitia sodíkových výbojok, zistíte, že sa Vám investované náklady vrátia už po prvom zbere. Ide o jednoducho efektívnejšiu a rýchlejšiu alternatívu v porovnaní s halogenidovými výbojkami. 

Typ lampy Waty Lm na žiarovku Celková účinnosť
ortuťové výbojky 175 8000 400 watov = 20k lm
žiarivka 40 3000 400 watov = 30k lm
halogenidová 400 36000 400 watov = 36k lm
sodíková 400 45000 400 watov = 45k lm

> Obsah

Ortuťové výbojky

Ortuťové výbojky majú nižší výkon ako žiarovky, a rastlinám neposkytnú dostatok svetla, ani keby ste ich umiestnili tesne nad rastlinu. Ortuťové výbojky sa na pestovanie v interiéri nehodia. Z toho dôvodu použite radšej žiarovky, halogenidové výbojky alebo sodíkové výbojky.

Halogenidové výbojky

Ďalšou možnosťou osvetlenia sú halogenidové výbojky, ktoré dosahujú výkon 36-40 tisíc lúmenov na 400 wattovú žiarovku. Halogenidové svetlá svietia modro a sú vhodné pre vegetatívny rast, a to dokonca viac ako klasické sodíkové osvetlenie.

Nezabudnite, že halogenidové výbojky vyžarujú nadmerné množstvo tepla, a preto ich treba správne zatieniť. Je tiež nutné dodržať dostatočnú vzdialenosť od rastliny!

Odporúčame umiestniť všetky svetlá vodorovne, aby sa zvýšil prísun svetla ku konope.

Nezabudnite, že žiarovky s výkonom nižším ako 70 W sa používajú iba ako podporné žiarovky pri pestovaní, nemôžu však plne slúžiť ako hlavný zdroj svetla. Pre rast rastlín nie sú vhodné. Pamätajte na to, že svetlo znamená vyššiu úrodu.

> Obsah

METÓDA SEA OF GREEN ALEBO MORE ZELENE

More zelene (SoG) patrí medzi špeciálne pestovateľské metódy, ktoré spočívajú v pestovaní mnohých malých rastlín konopy umiestnených na malom priestore. Táto metóda má priamy vplyv na výšku úrody konopy. Namiesto pestovania iba niekoľkých väčších rastlín konopy po dlhšie časové obdobie je možné na tom istom mieste pestovať väčšie množstvo malých konopných rastlín, ktoré potom dozrejú podstatne rýchlejšie. Medzi jednotlivými rastovými fázami je tak potrebný menší čas. Medzitým, čo je zasadená jedna rastlina, iná už sa vyvíja a ďalšia je pripravená na zber.

Pokiaľ rastliny začnú rásť v rovnakom čase, mal by sa utvoriť takzvaný "zelený baldachýn", ktorý zachytí väčšinu svetla v najvyššej úrovni rastliny konopy. Pod túto úroveň prenikne len veľmi málo svetla, pretože konopné rastliny rastú tesne vedľa seba. Pestovatelia sa preto snažia venovať prevažne vrcholkom rastlín a efektívne využívať svetlo a priestor, aby dosiahli čo najvyšší výnos za čo najkratší čas.

Dôležité je vypestovať dostatočne veľké rastliny, ktoré budú poskytovať veľké výnosy. Pokiaľ však máte obmedzený priestor, je spravidla lepšie pestovať menšie rastliny, pretože tie dozrievajú rýchlejšie.

Viac sa o technike SOG dočítate aj v článku TU.

> Obsah

FÁZA KLÍČENIA

Semená klíčia buď v pôde alebo pomocou hydropónie v minerálnej vate alebo vermikulite.

Semená môžu klíčiť aj v papierovom obrúsku. Je však nutné, aby nedošlo k ich vyschnutiu, pretože semená klíčené v papierovom obrúsku vysychajú veľmi rýchlo. Papierový obrúsok nasiaknutý vodou vložte do misky a prikryte ho potravinárskou fóliou.

Na dosiahnutie čo najväčšieho úspechu je dôležitá čistota!

Počas klíčenia nie je potrebné na semienka svietiť, pretože by to mohlo klíčenie spomaliť.

Presadzuje sa väčšinou iba raz, maximálne dvakrát. Použite väčšie kvetináče, ktoré zaistia dostatok priestoru, a môžete sa pustiť do práce. Ak však presádzate v nesprávnu dobu, môže sa stať, že sa zber oneskorí! Ak pestujete rastliny hydroponicky, presádzanie nie je nutné.

Kvetináč naplňte vermikulitom a vyklíčené semená opatrne presaďte. Vermikulit dokáže dobre zadržiavať vodu, a preto budú mať korene vždy dostatok kyslíka.

Použite kvalitný substrát. Pokiaľ chcete použiť zeminu zo záhrady, nezabudnite ju sterilizovať v mikrovlnke. Môžete tiež znovu použiť už skôr použitú pôdu, nezabudnite ju ale zbaviť všetkých škodlivých látok a nečistôt.

Prečítajte si tiež: Najčastejšie chyby od klíčenia po semenáče 

Porovnanie metód klíčenia konopy: Vlhké vs. namočené semená - video  

> Obsah

VEGETATÍVNA FÁZA 

Po naklíčení semien nasleduje vegetatívny rast. Znamená to, že rastliny konopy začnú vykonávať fotosyntézu. Vytvárajú sa aj uzly s listami, ktoré slúžia na vegetatívnu reprodukciu. Uzly sa nachádzajú v horných častiach rastliny na všetkých jej stonkách.

Vegetatívnou fázou prechádzajú všetky rastliny konopy, počas tejto fázy rastú tak rýchlo, ako im to len existujúce podmienky dovoľujú. Je preto dobré poskytnúť im čo najviac priestoru na rast! Vegetatívne môžete rastliny pestovať po neobmedzene dlhú dobu. Záleží na pestovateľovi, a na tom, akú silnú stonku bude rastlina konopy mať, a tiež kedy začne kvitnúť.

Pri hydroponickom pestovaní musia rastliny neustále prijímať svetlo a byť zásobované mikroprvkami (sírou, horčíkom, fosforom).

Mladé rastliny majú silnú a tvrdú stonku. Pokiaľ je dlhá a tenká, nie je jej rast patrične stimulovaný, pretože naň nedopadá dostatok svetla. Znížte preto vlhkosť vzduchu a zaistite dostatočné vetranie. Cirkulácia vzduchu v interiéri je veľmi dôležitá. Prispieva k silneniu rastlín a znižuje riziká, ktoré by mohli úrodu zničiť.

Vďaka hnojeniu dostanú rastliny dostatok všetkých hlavných aj vedľajších živín a začnú efektívne hospodáriť s kyslíkom, čo prispieva k správnemu rastu koreňov.

Prečítajte si tiež:

Sprievodca vegetatívnym štádiom rastu konopy

> Obsah

FÁZA KVITNUTIA 

Pravidelné striedanie 11-13 hodinového cyklu dňa a noci stimuluje rast a rastliny tak postupne prechádzajú z vegetatívnej fázy do fázy kvitnutia a tvorby plodov. Ak chceme kvitnutie zastaviť, stačí prerušiť prísun svetla a rastliny nechať v tme.

Akonáhle dosiahnu rastliny konopy dostatočnú výšku (aspoň 30,5 cm), je čas ich nechať kvitnúť, a to vyžaduje použitie časovača, ktorý zaistí pravidelné striedanie svetla a tmy. V lete je možné rovnaký výsledok dosiahnuť v skleníku, kedy sa rastliny zakryjú dekou, ktorá predĺži noc. Prísny režim prísunu svetla a tmy spočíva v osemhodinovom cykle po dobu najmenej dvoch týždňov. Až potom začnú rastliny kvitnúť. Po prvých dvoch týždňoch je možné cyklus o niečo zmierniť, je však nutné pokračovať v nastolenom cykle, aby sa rastlina nevrátila späť do vegetatívnej fázy rastu.

Na jar a na jeseň sú noci dostatočne dlhé, takže vonkajšie podmienky sú pre rastliny ideálne, a to bez akýchkoľvek obmedzení. Rastliny konopy preto môžu kvitnúť úplne prirodzene.

Počas kvitnutia potrebuje konopa predovšetkým dostatok fosforu a dodržiavanie prísneho režimu striedania svetla a tmy po 12 hodinách. V polovici mája je možné zmeniť režim svetla a tmy na 13 hodín svetla, aby sa kvet rozrástol. Tento pomer je dôležité dodržiavať aspoň 8-10 dní, aby nedošlo k zníženiu celkového výnosu.

Ako už bolo spomenuté, kvitnúce rastliny vyžadujú vysoký príjem fosforu. Každá zálievka by preto mala obsahovať zodpovedajúce množstvo fosforu a ďalších minerálov. Dôležité sú aj mikroelementy, preto si kúpte hnojivo, ktoré tieto prvky obsahuje.

Nezalievajte kvitnúce rastliny príliš často, môže to totiž viesť k vzniku plesní alebo k hnilobe. Rastliny sú v období kvitnutia veľmi citlivé na vlhkosť.

Skontrolujte blizny (2 chĺpky), ktoré vystupujú z piestikov. Takto môžete ľahko zistiť, ide o samičiu alebo samčiu rastlinu. Samčiu rastlinu tiež rozoznáte od samičej podľa výšky a košatosti. Pozri obrázok:

Samec a samica konopy -pohlavie rastliny

Po 3 až 6 týždňoch od zmeny svetelného režimu sa na rastlinách objavia biele piestiky. Ak sa vám zdá, že kvety začínajú dozrievať, skráťte svetelný režim na 8-10 hodín. Urýchlite tým proces dozrievania a za 2-3 týždne bude nasledovať zber.

pozri kapitolu VČASNÉ ROZPOZNANIE POHLAVIA

Prečítajte si tiež:

Sprievodca fázou kvitnutia rastliny konopy

> Obsah

HYDROPONICKÉ PESTOVANIE 

Pri pestovaní v pôde sa spomaľuje tempo rastu, obzvlášť pokiaľ je viazaný na koreňový systém. Naopak, hydropónia umožňuje rýchly rast bez šoku spôsobeného presadením. Hydroponické pestovanie taktiež znižuje výskyt škodcov.

Pasívne systémy

Pasívny systém hydropónie funguje na princípe knôtu a nádrže. Tento systém nevyžaduje aktívnu distribúciu vody (pomocou čerpadiel, odtokov, vodomerov a pod.). Základom tohto systému je, že voda je rozvádzaná cez knôt. Jedna strana knôtu je ponorená do roztoku. Knôt potom roztok postupne nasáva a presúva na druhý koniec, ktorý sa nachádza pri koreňoch.

Korene by mali byť umiestnené vo vodorovnej polohe, aby mohli dostatočne rásť. Rastliny pestované touto metódou sú veľmi odolné, pretože ku koreňom prúdi značné množstvo kyslíka. Hydroponicky pestované rastliny rastú približne rovnako rýchlo ako rastliny pestované v pôde, ale vynakladajú pri tom oveľa menej úsilia. Hydropónia predstavuje jeden z najjednoduchších spôsobov pestovania rastlín. Stačí rastliny raz za čas hnojiť a každých pár dní doplniť vodu do nádrže.

Hydroponické pestovanie je vhodné používať pri pestovaní indoor alebo v skleníku. Hydropónia je ideálna na zrýchlenie rastu rastlín konopy a dokáže výborne udržať optimálnu vlhkosť. Rastliny pestované hydroponicky nenasávajú živiny z pôdy, ale zo živného vodného roztoku.

UPOZORNENIE: Pri hydroponickom pestovaní rastlín je nutné neustále kontrolovať, či sú nádrže dostatočne plné. Ich vyschnutie by totiž mohlo viesť k poškodeniu koreňov.

Každý mesiac nádrže dôkladne vypláchnite, aby nedošlo k usadzovaniu soli. V nádržiach kde je vyššia vlhkosť, sa môžu začať tvoriť a množiť riasy. Na prevenciu slúžia čistiace prostriedky šetrné k rastlinám.

Viac informácií o hydropónii nájdete v článkoch v kategórii Pestovanie.

Prečítajte si tiež:

Sprievodca hydroponickým pestovaním konopy

> Obsah

VONKAJŠIE PESTOVANIE - Pestovanie outdoor

Pestovanie vonku je pre rastliny aj pestovateľov tou najlepšou voľbou, pretože rastlinám poskytuje svetlo bez účtov za elektrinu. Nedochádza k úniku svetla a nie je potrebné nijako nastavovať režim svetla a tmy. Slnečné svetlo predstavuje tú najintenzívnejšiu formu osvetlenia a pre rastliny je úplne ideálne. Vonkajší pestovatelia musia presne vedieť, kedy a ako intenzívne svieti slnko a musia byť schopní nájsť pre rast svojich rastlín to najlepšie miesto.

Rastlinám pestovaným vonku hrozí mnoho rizík. Môžu ich poškodiť zvieratá, vietor, dážď alebo búrka.

Pokiaľ pestovatelia zvolia pestovanie v skleníku, mali by zvoliť vhodný materiál na zhotovenie stien a strechy. Oboje by malo byť vyrobené z priesvitného materiálu, ideálne z plastu alebo z PVC s bielou alebo striebornou náterovou farbou.

Na uľahčenie premiestňovania rastlín je možné použiť kvetináče. Napriek tomu sa kvôli tomu zníži výška rastlín.

Čítajte tiež: Tipy na pestovanie outdoor

Všetko, čo potrebujete vedieť o outdoor guerilla pestovaní

> Obsah

PESTOVANIE V PÔDE 

Mnoho pestovateľov používa na hnojenie organicky vyrobený kompost zložený z hydinového, kravského alebo iného hnoja, potravinových odpadkov, lístia a podobne. Organické hnojivo môže rastliny spáliť, preto ho treba pred výsadbou najprv skompostovať. Morské riasy sú zase bohatým zdrojom mikroelementov, ktoré sa pomaly rozkladajú a rastliny neustále vyživujú.

Pokiaľ máte vonku lístie a ďalšie prírodné zdroje dusíka, môžete ich použiť spoločne so zakúpeným hnojivom a dodať rastlinám ešte kvalitnejšie živiny.

> Obsah

VÝŽIVA RASTLINY

Živiny by mali obsahovať tri hlavné zložky, ktoré sa stanú základom vašej záhrady, a to dusík, fosfor a draslík. Medzi ďalšie prvky, ktoré konopa potrebuje, patrí vápnik, horčík a síra. V menšom množstve tiež bór, meď, molybdén, zinok, železo a mangán. Výživa 20-20-20 doplnená o stopové prvky zaistí plnohodnotné živiny.

To, aké minerály rastlina potrebuje a v akom pomere, sa odvíja od jej aktuálnej fázy rastu.

Počas vegetatívneho rastu je dôležitý dostatok dusíka. Počas kvetovej fázy zase naopak fosfor.

Strážte tiež pomer vápnika, horčíka, síry a železa. Tieto zložky sú tiež dôležité. Do približne 4 kg pestovateľského substrátu pridajte jednu polievkovú lyžicu dolomitového alebo vápenného hydrátu, aby ste rastline dodali dusík, vápnik a horčík. Na zvýšenie množstva horčíku a síry v roztoku sa používa horká soľ.

Hydroponické roztoky by mali obsahovať 150 až 600 častíc na milión rozpustených pevných látok. Roztok alebo pôdu môžete otestovať pomocou merača elektrickej vodivosti - EC testerom.

Nezabudnite, že sú často uvádzané nízke pomery rozpustených látok, ale skutočný obsah živín je zvyčajne vyšší. Pri použití pasívnej hydropónie je možné rastlinu vyživovať pomocou niekoľkých dávok živín, pokiaľ nie je pôda dostatočne nasýtená živinami. Rastliny zalievajte tak často, pokiaľ nebudú mať správne jemne zelenú farbu, a potom môžete pokračovať v bežnom prihnojovaní.

Skontrolujte pH pôdy a uistite sa, že sa neodchyľuje od normálu, ktoré by mohli byť spôsobené obsahom peroxidu vodíka v roztoku.

Zaistite, aby pôda mala dobrú drenáž. Ak zasadíte konope do pôdy so správnou drenážou, budete ho zalievať raz za 3 až 5 dní. Perlit, keramzit alebo lávové kamienky drenáž pôdy značne zvýši, a preto je nutné konopné rastliny zalievať častejšie. Rastliny vďaka tomu majú tendenciu rásť rýchlejšie, a to vďaka väčšiemu množstvu kyslíka, ktorý sa dostane ku koreňom.

Tip: Pred zalievaním sa uistite, že je pôda dostatočne suchá.

Rastliny prestaňte hnojiť už dva týždne pred zberom. 

UPOZORNENIE: Neprehnojujte. Môžete tým zabiť vašu konopu. Vždy si prečítajte návod, ako sa hnojivo používa. Pokiaľ si nie ste istí, čo vaše rastliny znesú, pri každom hnojení použite zmes, obsahujúcu polovičnú dávku hnojiva a zmiešajte ju s vodou. 

> Obsah

pH - zásaditosť a kyslosť pôdy

PH (kyslosť alebo zásaditosť prostredia) môže vytvoriť, ale aj zničiť váš živný roztok. 6,7 - 6,2 je ideálne pH pre to, aby nedošlo k uzamknutiu živín. Hydropónia vyžaduje roztok so správnym pH predtým, než do nej zasadíme rastlinu. Kyselina fosforečná môže pH znižovať, vápno alebo uhličitan draselný ho zase zvýši, ak je pôda príliš kyslá. Odporúčame si zadovážiť pH meter. Môžete s ním zmerať pH ako v pôde, tak aj vo vode a hydropónii, aby ste sa uistili, že to nie je príliš zásadité alebo kyslé prostredie. Do väčšiny pôd stačí pridať trošku octu, aby sa vytvorilo správne prostredie s pH asi od 7 do 6,5. Nie je to však tak presné.

Väčšina hnojív spôsobuje zmeny pH v pôde. Pridanie hnojiva do pôdy má skoro vždy za následok kyslejšie pH. Množstvo soli vyprodukované rozložením hnojív v pôde v priebehu času spôsobí, že pôda je stále kyslejšia. Nakoniec nahromadenie týchto solí v pôde spomalí rast rastliny a spôsobí zhnednutie ich listov. Tiež, ako rastlina stárne, sa znižuje schopnosť jej koreňov prenášať výživu do listov. Aby ste sa vyhli nahromadeniu soli vo vašej pôde a zaistili, aby vaša rastlina dostala všetku výživu, ktorú potrebuje, môžete začať vyživovať listy v dobe, keď rastlina bude stará asi jeden a pol mesiaca. Rozpustite hnojivo v teplej vode a nastriekajte zmes priamo na listy. Tie absorbujú hnojivo do svojich žiliek. 

Pri hnojení pôdy a prihnojovaní listov dávajte pozor, aby ste rastlinu neprehnojili! 

> Obsah

VYŽIVOVANIE LISTOV 

Prihnojovanie listov je jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zvýšiť výnosy, rýchlosť rastu a kvalitu v prostredí s dobrou cirkuláciou vzduchu a bez zvýšenia hladiny CO2. Listovú výživu nepoužívajte u kvitnúcich rastlín.

Najvhodnejší čas na prihŕňanie listov je medzi 7 a 10 hodinou ráno a večer po 17 hodine. To preto, že v týchto hodinách sú prieduchy na spodných stranách listov roztvorené. Je tiež dôležité strážiť teplotu. Ideálna je teplota okolo 22 °C, pokiaľ prekročí 28 °C, prieduchy sa nemusia vôbec roztvoriť.

Rozprašovače by mali roztok rozprašovať iba veľmi jemne. Použite ten najlepší a najjemnejší sprej, ktorý nájdete. Dbajte na to, aby sa pH pohybovalo medzi hodnotou 7 a 6,2. Ak je pH nižšie, zvýšte ho pridaním jedlej sódy. Ak je pH vyššie ako 7, znížte ho pridaním octu do roztoku. Vhodnejšie je konope striekať častejšie a menej, než ho nadmerne máčať menej častým, ale intenzívnym postrekom.

Asi najlepšia listová výživa je tá, ktorá obsahuje vodu s minerálnymi látkami a živiny potrebné pre rastliny. Vďaka tomu sa CO2 a živiny dostanú priamo do listov prostredníctvom jedného postreku.

UPORONENIE: Ak sa listy chystáte jesť, je dôležité ich pred sušením umyť. Môžu sa na nich totiž vyskytovať soľné dusičnany. 

> Obsah

CO(OXID UHLIČITÝ)

Zvýšením hladiny oxidu uhličitého je možné rast veľmi urýchliť. Rastlina spotrebováva CO2 pri fotosyntéze na tvorbu cukrov, ktoré sú dôležité pre tvorbu rastlinných tkanív. Pokiaľ sa zvýši obsah CO2, zvýši sa tiež schopnosť rastliny konope tieto cukry vyrábať a tým sa výrazne urýchli tempo rastu.

CO2 môžete produkovať pomocou dávkovacích systémov CO2. Najviac sa CO2 využíva pri fáze kvitnutia, kedy je rastlina najsilnejšia a vzduch prúdi okolo jej listov najsilnejšie. Pokiaľ pestujete rastliny v interiéri a vo fáze kvitnutia ich premiestnite von, nebude pre vás zaistenie dostatočného množstva CO2 žiadnym problémom.

V malých priestoroch vydrží zásoba až 2 mesiace, ale záleží na množstve uvoľňovaného CO2, na tom, ako často je miestnosť vyvetrávaná, na svetelnom cykle a na spôsobe difúzie CO2. Všeobecne sa odporúča, aby na rastlinu dopadal slabý konštantný prísun CO2 po celú dobu, keď je zapnuté osvetlenie. CO2 rastliny využívajú iba v režime dňa, kedy prijímajú svetlo.

> Obsah

Alternatívne spôsoby pre CO2

Nie všetky alternatívne metódy sú ideálne, pretože si vyžadujú každodennú pozornosť. Avšak CO2 je možné vytvoriť kvasením, ktoré spočíva v tom, že sa víno premení na ocot a ten sa zaleje jedlou sódou.

Ďalšou možnosťou je zmiešanie hydrouhličitanu sodného s octom (1 čajová lyžička). Zmes spenia, akonáhle sa z nej začne uvoľňovať CO2.

Je tiež možné rozmiešať 60 g cukru v 2 litroch vody vo fľaši (ktorú sme predtým sterilizovali peroxidom H2O2 a vodou a následne vypláchli) a pridať niekoľko ml moču alebo použiť pivné kvasnice. Pridáme ich do fľaše, pretrepeme a necháme odstáť pri teplote 25 °C. Počas nasledujúcich dvoch týždňov tak vznikne asi 0,5 g CO2 na každý gram cukru.

Ďalšou metódou je dvakrát denne rastlinu postriekať minerálnou vodou. Minerálna voda je vhodnejšia ako sódová, pretože neobsahuje toľko sodíka, ktorý by mohol upchať prieduchy rastliny. Rastlinu umyte po dvoch až troch postrekoch minerálnou vodou.

Na podporu rastu existujú špeciálne prípravky obsahujúce ideálny pomer pridaných látok. Výhodou týchto prípravkov je, že nespôsobujú plesne a dajú sa ľahko regulovať.

Aj keď obohacovanie CO2 môže viesť k zvýšeniu výnosov až o 30-100 %, vzhľadom na náročnosť, náklady, nebezpečenstvo a čas spojených s touto metódou je žiaducou alternatívou neustále alebo takmer nepretržité vetranie. Ak je rastlina schopná prijímať CO2 zo vzduchu priebežne tam, kde je ho viac ako 0,02 %, bude mať dostatok živín potrebných na fotosyntézu.

Vysoká úroveň CO2 v miestnosti v čase pred zberom má údajne za následok zníženie účinnosti. Je preto lepšie prestať rastline dodávať CO2 aspoň 2 týždne pred zberom.

> Obsah

VETRANIE

S hromadiacou sa vlhkosťou si vyžaduje vetranie aspoň niekoľkokrát za deň.

Je možné použiť synchronizované časovače. Synchronizácia vetrania a osvetlenia je celkom obtiažna, preto je potrebné vyskúšať, čo je pre pestovateľov a rastlinu najvhodnejšie.

Ďalším variantom je termostat, ktorý ventilátor zapne po prekročení určitej teploty a vypne pri poklese teploty asi o 4 °C. Nie je však jednoduché pri jeho použití koordinovať únik CO2, pretože vopred neviete, kedy ventilátor začne fúkať.

Rovnako dôležitý je aj vnútorné prúdenie vzduchu. Na cirkuláciu vzduchu v pestovateľskej miestnosti je potrebné použiť oscilačný ventilátor. Ten zároveň udržuje nízku vlhkosť, čím sa znižuje riziko vzniku plesní.

Najlepšie miestnosti vhodné na pestovanie sú také, kde dochádza k čo najvyššej cirkulácii vzduchu.

> Obsah

TEPLOTA

Správna teplota je veľmi dôležitý faktor. Za optimálnu teplotu na pestovanie sa väčšinou považuje teplota medzi 21 °C a 27 °C, ale sú aj prípady, kedy môže byť teplota vyššia. Ak predpokladáme, že tu nehrá rolu genetika, potom rastliny môžu pri vyšších teplotách prijímať viac svetla. Zatiaľ však nie je isté, či vyššie teploty neznižujú odolnosť rastliny počas fázy kvitnutia. Je preto lepšie teplotu znížiť, akonáhle sa objavia prvé kvety, aby sa zachovala životaschopnosť rastliny, aj keď sa tým môže spomaliť jej rast.

Dbajte na to, aby teplota v miestnosti neprekročila 35 °C, pretože to môže negatívne ovplyvniť rast. Optimálna teplota sa pohybuje medzi 21 °C a 27 °C. Teploty pod 21 ° C sú pre správny rast rastlín príliš nízke.

Nízke nočné teploty nevadia, pokiaľ neklesnú pod 15 °C. V takom prípade začnú výrazne ovplyvňovať rast. Pri teplotách okolo 10 °C utrpia rastliny mierny šok a pokiaľ teplota klesne na 5 °C, môže to rastlinu zahubiť. Rastliny udržujte v teple, predovšetkým ich korene. Pokiaľ sa vám zdá, že zemina z koreňov vysáva teplo, premiestnite kvetináč na vyššie položené miesto.

So zvyšujúcou sa teplotou sa tiež zvyšuje schopnosť vzduchu zadržiavať vodu, a preto sa zvyšuje vlhkosť vzduchu. Z tohto dôvodu vyššia priemerná teplota vedie k vyššiemu riziku výskytu plesní.

Vysoká vlhkosť vzduchu nie je pre rastliny vhodná, s výnimkou obdobia klíčenia a zaoúšťania koreňov. Nižšia vlhkosť rastlinám pomáha odparovať CO2 a znižuje riziko vzniku plesní počas kvitnutia.

> Obsah

ŠKODCOVIA

Je veľmi dôležité dávať si pozor na výskyt škodcov, inak sa môže stať, že všetka vaša snaha príde navnivoč. Medzi najhoršie škodcov patria roztoče a vošky. Dávajte si tiež pozor na mory, húsenice a plesne. Používajte insekticídy a kvalitné postreky. Existujú aj prípravky na posilnenie odolnosti rastlín.

Ďalšou prekážkou pre úspešné pestovanie sú plesne. Akonáhle sú kvety zhruba v polovici kvitnutia, začínajú byť náchylnejšie na tvorbu plesní a hnilôb. Najvhodnejšie podmienky na vznik plesní sú teploty medzi 15 °C a 27 °C a vysoká vlhkosť vzduchu.

Plesne sú veľmi ničivé a rýchlo sa šíria. Pokiaľ začne pleseň napádať vaše rastliny, musíte ich okamžite zlikvidovať, aby sa nerozšírila aj na ďalšie rastliny.

Niektorí pestovatelia odrezávajú iba napadnuté časti, zatiaľ čo iní likvidujú celú rastlinu. Pokiaľ zlikvidujete celú rastlinu, môžete si byť istí, že pleseň úplne zmizne.

Zainvenstujte do kvalitného fungicídu (postrek na ničenie plesní a húb). Vyberte taký, ktorý je pre vaše rastliny bezpečný a používajte ho pred zalievaním. Udržujte nízku vlhkosť vzduchu a miestnosť pravidelne vetrajte. Nestriekajte fungicíd priamo na kvety. Ak sú kvety napadnuté plesňou, treba ich odstrihnúť.

Medzi ďalších škodcov rastlín patria vošky. Na vošky môžete použiť tabakový postrek a doplniť ho o mletú chilli papričku. Ak chcete ušetriť, vyrobte si postrek z prostriedku na umývanie riadu. Ten však nie je stopercentný ako pesticídy.

Škodcovia často napádajú rastliny prenesené z vonkajších priestorov do interiéru a môžu tak zamoriť celý interiér. Ideálne je začať rastliny pestovať v interiéri a na jar ich vysadiť von, aby kvitli.

Obávate sa škodcov? Článok venovaný škodcom nájdete tiež TU (vošky, muchy, strapky, vši, slimáci) a taktiež TU (pleseň hnedá, koreňová pleseň, húsenice, červy).

> Obsah

PRESÁDZANIE

Pokiaľ budete pri presádzaní postupovať rýchlo a opatrne, rastlina by nemala utrpieť šok. Rastlinu počas rastového cyklu presaďte maximálne dvakrát, v tom lepšom prípade iba raz. Presádzanie zdržuje ako vás, tak aj rastlinu! Navyše tým môžete rastlinu ohroziť. Rastliny presádzajte do čo najväčších nádob, najvhodnejšie sú hranaté kvetináče.

Oveľa lepšie je pestovať menej sadeníc ako zbytočne veľa a potom ich musieť neustále presádzať. Pred tým než začne vegetatívny rast, rastlinu presaďte do väčšej nádoby. Môžete použiť 20l kvetináč, ale postačí aj kvetináč s objemom 10-15 litrov.

> Obsah

VČASNÉ ROZPOZNANIE POHLAVIA

Pohlavie sa u rastlín sa dá určiť pomerne skoro. Pomocou lupy môžete pohlavie zistiť už na začiatku kvitnutia. Samčia rastlina sa vyznačuje tým, že pred kvetom sa objavia malé peľové vačky. U samičích rastlín sa objavujú blizny, ktoré zachytávajú peľ.

Mnohí pestovatelia sa snažia zbavovať samčích rastlín. Samčie rastliny konope totiž môžu začať opeľovávať samičie rastliny a vysemeniť tak Vaše samičie rastliny, čo naruší efektivitu kvitnutia. Preto je vhodné samčie rastliny oddeliť od tých samičích.

Pestovatelia sa zavčasu zbavia samčích rastlín tak, že sa zbavia rastlín, ktoré dorastú nad 8 cm. Po dobu dvoch týždňov nastavte rastlinám 12-hodinový svetelný cyklus, samičie rastliny oddeľte od samčích a po 18-24 hodinách sa opäť vráťte k predošlému svetelnému cyklu, aby samičie rastliny mohli naďalej vegetatívne rásť. Nezabudnite, že tento proces môže oneskoriť rast rastlín o 2 týždne.

Pokiaľ nemáte dostatok času, tak sa týmto spôsobom samčích rastlín nezbavujte. Postačí, keď zakryjete jednu vetvu na každej rastline čiernym papierom po dobu 12 hodín denne, keď je stále svetlo, aby sa kvety objavili skôr a vy ste tak mohli zistiť pohlavie rastliny čo najskôr.

Ako rozoznať samčiu konopu od samičej si môžete prečítať aj v článku Samec alebo samica konopy?

> Obsah 

REGENERÁCIA

Konopu je možné zožať a následne ju vegetatívne zregenerovať za účelom dosiahnutia druhého alebo dokonca tretieho zberu. Druhú úrodu je možné vykonať už za 6-8 týždňov. Vzhľadom na to, že sú stonku a korene už vyvinuté, dokáže rastlina vyprodukovať druhú alebo tretiu úrodu palíc za kratšiu dobu, než je pôvodná doba zberu. Pri zbere sa zberá vrchná časť rastliny.

Najzdravšie vejárovité listy sa ponechajú v strede rastliny a palice sa opatrne odstrihnú od vetiev. Uvadajúce kvety v dolnej časti rastliny odstráňte, ale ponechajte na každej vetve aspoň niekoľko drobných kvetov. Čím viac kvetov na rastline necháte, tým rýchlejšie sa zotaví. Okamžite po zbere poskytnite rastline živiny s vysokým obsahom dusíka.

Ešte než začnete rastlinu regenerovať, sa uistite, že počas svojho rastu netrpela nedostatkom dusíka. To by mohlo spôsobiť, že všetky listy, ktoré by boli vystavené slnku, by opadali a rastlina by po zbere nemusela kvôli nedostatku dusíka znovu ožiť.

Zozbierané rastliny môžete umiestniť pod nepretržité svetlo alebo ich nechať vonku na prirodzenom svetle. Približne po týždni až dvoch sa objavia prvé známky nového rastu. Na rozdiel od bežného rastu sa palice najprv objavia na spodných vetvách. Rastliny nechajte chvíľu vegetatívne rásť a potom ich znovu vyneste von, aby mohli kvitnúť alebo ich nechajte doma a prerežte ich.

Vnútorná regenerácia môže viesť k problémom, ak je rastlina napadnutá škodcami. Pre tieto prípady je najlepšie vyčleniť si v domácnosti oddelený priestor, ktorý nedovolí, aby rastliny infikovali hlavnú pestárne.

Alternatívou k regenerácii v interiéri je regenerácia vonku počas leta. Jednoducho rastlinu v júni zberte a potom ju nechajte zregenerovať tak, že jej ponecháte niekoľko spodných palíc a listov v strednej časti tela rastliny. Prihnojujte ju hnojivom s obsahom dusíka a zaistite jej dostatok svetla. Rastlina sa bude regenerovať po celé leto a väčšinu jesene, potom začne opäť prirodzene kvitnúť. 

> Obsah

PREREZÁVANIE

Rastliny, ktoré sú regenerované, klonované alebo dokonca pestované zo semien, treba v určitom okamihu prerezať, aby rastlina bola čo najviac produktívna a zostala zdravá. Prerezávanie spodných vetiev zaisťuje lepšie prúdenie vzduchu vo vnútorných pestovateľských priestoroch a vytvára zárezy na klonovanie. Tiež núti rastlinu presunúť svoju silu do horných vetiev, ktoré sú najviac vystavené slnku, čo vedie k zvýšeniu výnosu.

Prerezanie regenerovaných rastlín

Regenerované rastliny vyžadujú skrátenie postranných vetiev, aby sa všetka energia presunula do hlavnej časti regenerovanej rastliny. To znamená, že akonáhle rastlina začne regenerovať väčšiu časť svojich výhonov, budú spodné vetvy v tieni a nebudú dostatočne silné. Rast horných vetiev je preto nutné prerezať tak, aby sa na rastline udržali iba tie najsilnejšie výhony.

Skúste regenerujúce rastliny prerezať dvakrát. Prvýkrát, keď rastlina začne regenerovať, môžete zozbierať všetky nevyklíčené palice. A druhýkrát prerežte a odoberte spodné rezne, ktoré môžete naklonovať, a tiež prerežte vrchné výhony, aby na nich vyrašili väčšie palice.

Pokiaľ regenerovanú rastlinu neprerežete, zostane z nej len stonka, nevytvoria sa veľké palice a celkový výnos sa výrazne zníži.

Článok o zaštipovaní a prerezávaní.

> Obsah

ZBER A SUŠENIE

Rastliny sa zberajú, akonáhle dozrejú palice. Zrelosť sa zvyčajne spozná tak, že biely piestik začína hnednúť alebo oranžovieť. Semenník sa začne plniť živicou a vznikne zrelá palica s červenými a bielymi nitkami.

Púčiky zozbierané neskôr, v čase úplnej zrelosti, obsahujú vyššie množstvo účinných látok

.Palice zvyčajne váži viac, keď je plne zrelé. To je dôvod, prečo je pestovatelia radi predávajú. Vy si však vždy niekoľkokrát pred zberom nazbierajte niekoľko palíc pred ich zrelosťou. Podľa toho sa potom rozhodnite, aká zrelosť vám najviac vyhovuje.

Vrchná časť je často zrelá ako prvá. Zberte ju a zvyšok rastliny nechajte ďalej dozrievať. Počas dozrievania si môžete všimnúť, že spodné palice sa zväčšujú a sú viac chlpaté. K spodnej časti rastliny sa dostane viac svetla a rastlina bude po zvyšok času produkovať viac palíc.

Rastliny majú drobné vlásočnice, ktoré sa nazývajú trichomy. Pokiaľ sú prevažne číre a nehnednú, rastlina je pripravená na zber. Ak sú prevažne hnedasté, úroveň látok sa znižuje a rastlina už nemá dostatočnú účinnosť.

Pozorujte rastliny a naučte sa rozpoznať, kedy je sila palíc najvyššia. Nie je vhodné zierať príliš neskoro alebo skoro.

Rastliny nesušte na slnku, pretože sa tak znižuje ich účinnosť. Sušte ich pomaly vo vetraných priestoroch zavesené hore nohami. Najlepšie je palica sušiť pomaly po dobu jedného alebo dvoch týždňov.

Suché palice sú pomerne krehké a dajú sa rozdrviť. Sušte ich preto v uzatvárateľných plastových dózach a po dobu dvoch týždňov ich každý deň otáčajte.

> Obsah

KLONOVANIE

Klonovanie je metódou množenia rastlín. Z materskej rastliny sa vo vegetatívnom štádiu odoberú odrezky, ktoré sa potom nechajú zakoreniť v hydroponickom médiu, a ďalej rastú ako samostatná rastlina. Klon bude mať rovnaké vlastnosti ako materská rastlina. Na klonovanie je však nutný kvalitný odrez.

Pri klonovaní sa zachovávajú charakteristické vlastnosti vašej obľúbenej rastliny. Z jednej rastliny tak môžete vytvoriť mnoho ďalších rastlín. Pokiaľ narazíte na rastlinu, ktorá vám svojimi vlastnosťami vyhovuje, môžete jej genetický základ udržiavať dlhé roky a to práve vďaka klonovaniu.

Klonovanie so sebou nesie aj riziko, že celú úrodu zničia plesne a škodcovia, preto je nutné vybrať také rastliny, ktoré sú voči nim dostatočne odolné. Pri výbere rastlín sa riaďte ich zdravotným stavom, rýchlosťou rastu, odolnosťou voči škodcom a účinkami danej rastliny.

Z jedinej rastliny je možné získať stovky odrezkov. Pred samotným odrezkovaním rastline aspoň na týždeň znížte prísun dusíka, aby nebola príliš zelená, pretože potom by zakorenenie trvalo dlhšie. Pri bežnom reze odoberajte odrezky zo spodnej tretiny rastliny.

Klonovanie konopy: Krok za krokom

1. Zvoľte zakoreňovacie médium - medzi najčastejšie zakoreňovacie substráty patria napríklad zakoreňovacie kocky, minerálna vata, rašelina alebo molitan. Pokiaľ odrezky necháte zakoreniť vo vate, ponechajte v nádobe asi 6 cm roztoku, aby vata zostala vlhká. Uistite sa, že sú klony rovnomerne rozmiestnené, a raz denne ich postriekajte vodou, aby zostali vlhké. Ak sú klony napadnuté škodcami alebo hynú, je nutné ich oddeliť od zdravých klonov. Ďalšou možnosťou je zasadiť odrezy priamo do vermikulitového kvetináča. Po celý čas udržujte odrezky vo vlhkom prostredí.

2. Odoberte odrez z materskej rastliny - nájdite silné a zdravé vetvy a vyberte časť rastliny s novým rozvetveným výhonom. Pod poslednou palicou vykonajte čistý rez pod uhlom 45°. Odrez by mal mať 4-8 centimetrov.

3. Odrezky ihneď vložte do zakoreňovacieho prípravku - použite tiež sypký fungicíd, ktorý zaistí, že klony nebudú napadnuté plesňou.

4. Klony denne kontrolujte - korene by sa mali objaviť za 6-10 dní. Akonáhle sa na klone vytvorí 3-5 cm dlhý koreň, je pripravený na presadenie. Počas presádzania dbajte na sterilné prostredie. Klony opatrne vyberte z média av rukaviciach ich presaďte. Dávajte pozor, aby ste neporušili korene.

Klonovanie nie je také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá. Pokiaľ budete postupovať podľa uvedených inštrukcií, môžete rastlinu konopy úspešne naklonovať, a bez väčších ťažkostí.

> Obsah

MNOŽENIE A OPELENIE

Najjednoduchší spôsob množenia je množenie semenami. Ďalej je možné pestovať odrezky z rastlín. Vyberte tú najrýchlejšie rastúcu rastlinu a skúste ju skrížiť so samčou rastlinou, vďaka čomu získate tú najrýchlejšie kvitnúcu odrodu so silnými účinkami.

Akonáhle samčia odroda začne kvitnúť, je potrebné ju oddeliť od samičej odrody, aby nedošlo k opeleniu. Premiestnite ju teda na oddelené miesto a položte pod ňu noviny alebo pohár, ktorý zachytí peľ, ktorý padá z kvetov. Peľ skladujte vo vzduchotesnom sáčku v mrazničke. Takto uskladnený by mal vydržať asi mesiac. Môže trvať aj niekoľko týždňov, kým budú samičie rastliny pripravené na opelenie.

Rastlina je pripravená na opelenie 2 týždne po objavení prvého zhluku samičích kvetov. Ak ju opelíte príliš skoro, nemusí byť opelenie úspešné. Preto počkajte, kým sa samičie kvety dostatočne nevyvinú.

Proces opelenia prebieha nasledovne: najskôr vypnite ventilátory. Pomocou vrecka či obrúska pozbierajte peľ zo samčej rastliny. Omotajte vrecko okolo vetvy a utesnite ho, potom vetiev zatraste. Vrecko z vetvy opatrne zložte. Mala by byť zaprášený od peľu. Pre opelenie vrecko premiestnite na samičiu vetvu a upevnite ho tak, aby nedošlo k úniku peľu. Súčasne zatraste sáčkom aj konárov. Ponechajte ho na vetve asi hodinu alebo dve a potom ním znova zatraste. Po pár hodinách sáčok odoberte. Vetva by mala byť dobre opelená a do dvoch týždňov by sa mali objaviť známky produkcie semien. Jedna opeľovaná vetva dokáže vyprodukovať až stovky semien, preto väčšinou nie je nutné opeľovať viac ako jednu alebo dve vetvy.

Pokiaľ sa skrížia dve rôzne odrody, vznikne nová, tretia odroda rastliny. Väčšinou je vhodné krížiť iba dve veľmi odlišné odrody. Veľakrát sa stáva, že tie najlepšie odrody vzniknú tak, že sa skrížia dve veľmi odlišné odrody. Výsledkom kríženia môžu byť však aj menej odolné rastliny.

Hybridné rastliny sa od ostatných odrôd vždy veľmi líšia. Každá rastlina vypestovaná týmto spôsobom bude iná. Preto musíte vyskúšať, či vám jej vlastnosti vyhovujú alebo nie. Ak objavíte takú rastlinu, ktorá sa vám javí lepšia ako ostatní z hľadiska skorého kvitnutia a vysokej úrody, jedná sa o rastlinu, ktorú treba aj naďalej klonovať a pestovať.

Genetika prekračuje rámec tohto sprievodcu, preto vám odporúčame oveľa jednoduchšie a efektívnejšie množenie prostredníctvom semien z feminizovaných rastlín.

> Obsah

TVORBA SEMIEN

Je možné skrížiť dve vaše najobľúbenejšie samičie odrody a vytvoriť nový druh semien, ktoré budú produkovať len samičie rastliny. Najlepšie, keď tieto dve krížené rastliny budú rozdielne druhy, a nie z rovnakých materských semien.      

Je možné skrížiť dve vaše obľúbené samičie odrody a vytvoriť tak nový typ semien, ktorý bude plodiť iba samičie rastliny. Najvhodnejším variantom je, ak obe krížené rastliny pochádzajú z rôznych odrôd a nie z rovnakých materských semien. Rastliny z takto vypestovaných semien budú výhradne samičie, pretože nehrozí, že by samičí rodičia mali samčie chromozómy (pozri feminizované semená).

Pokiaľ na jednu vetvu samičej rastliny aplikujete kyselinu giberelovú, bude to mať za následok vznik samčích kvetov. Rastlinu postrekujte každý deň po dobu desiatich dní touto kyselinou s koncentráciou 0,01 %. Akonáhle sa vytvoria samčie kvety, opelte ich vybranou samičou rastlinou.

Akonáhle sa na vetve objaví samčí kvet, odrežte ho a nechajte zakoreniť vo vode. Použite rovnaký zakorenovací roztok, aký sa používa pri klonovaní. Peľ zbierajte do vrecka, ktorý priviažete k vetve a zatrepete ju.

Je možné opeľovať aj také kvety rastlín, na ktorých sa vytvorili samčie kvety, a to krížením so sebou samými. Tento postup sa využíva za účelom zachovania špecifických vlastností rastlín. Pri krížení rastlín samokrížením však môže dôjsť k problémom súvisiacim s príbuzenským krížením, preto tento postup nepatrí medzi optimálne riešenie. 

> Obsah

PACHY A NEGATÍVNE IÓNY

Na zmiernenie zápachu v pestovateľskej miestnosti sa už mnoho rokov používajú generátory negatívnych iónov. Podľa najnovšieho zistenia generátor záporných iónov zvyšuje rýchlosť rastu a výnosy. Neexistuje však dostatok skutočných dôkazov, ktoré by toto tvrdenie potvrdzovali. Umiestnite generátor do pestovateľskej miestnosti. Pravdepodobne si všimnete, že palice nebudú voňať tak silno, čo môže byť pre niektorých ľudí žiaduce.

> Obsah  

KYSLÍK

Prívod kyslíka ku koreňom predstavuje veľmi dôležitú súčasť pestovania, pretože rastlina potrebuje živiny a taktiež sa musí zbavovať toxických látok. To najjednoduchšie, čo môžete urobiť, je pridať do vody peroxid vodíka, čím zvýšite dostupnosť kyslíka vo vode. Peroxid obsahuje aj ďalší atóm kyslíka, ktorý sa ľahko odštiepi a rastlina ho môže využiť. Na prevzdušnenie substrátu sa tiež odporúča pridať do pôdy agroperlit. Vhodná je aj zmes Atami Bio-Growmix alebo Light Mix. Použiť môžete aj rastlinnú výživu, ktorá obsahuje 25 % peroxidu vodíka.

Je tiež veľmi dôležité používať pôdu, ktorá je často prekyprená. V zmesi na dne kvetináča s perlitom, pieskom alebo štrkom zaistite dostatočnú drenáž. Nepoužívajte zeminu, ktorá obsahuje príliš veľa vody, pretože potom budete musieť výrazne znížiť prísun kyslíka k rastline. Viac informácií o tejto problematike nájdete v časti venovanej hydropónii.

> Obsah

DESTILOVANÁ A "KOHÚTIKOVÁ" VODA

Podľa tvrdenia niektorých pestovateľov napomáha destilovaná voda k rýchlejšiemu rastu rastlín. Dôvodom môže byť obsah sodíka a ťažkých kovov obsiahnutých v tvrdej vode. V destilovanej vode sa tieto látky nevyskytujú. Tvrdá voda má navyše tendenciu vytvárať v pôde soľné usadeniny, ktoré zadržujú minerálne látky a sú príčinou nedostatku železa, medi a zinku.

Voda z kohútika môže byť buď: teplá alebo studená. Studená voda obsahuje menej vápnika a sodíka a taktiež by mala obsahovať menej usadenín. Naopak horúca voda obsahuje hrdzu, nánosy, ale zato dostatočné množstvo sodíka a vápnika.
Kohútiková voda sa filtruje buď pomocou reverznej osmózy alebo formou uhlíkovej filtrácie. Používajte výhradne vodu s reverznou osmózou alebo destilovanú vodu.

> Obsah

SKLADOVANIE SEMIEN 

Na uskladnenie semien použite vákuové vrecká a vákuové nádoby na potraviny, ktoré vrecko dôkladne uzavrú a nevpustia doň žiadny vzduch. Umiestnite ich do chladničky alebo mrazničky. Takto môžete semená skladovať aj niekoľko rokov.

Z mrazničky vždy vytiahnite len toľko semien, koľko potrebujete, a potom tie zvyšné rýchlo vráťte späť. Pokiaľ semená neobsahujú príliš veľa vody, je možné ich skladovať v extrémnych mrazoch, semená nepopraskajú a vydržia klíčivé po čo najdlhšiu dobu. 

> Obsah

ZÁVEREČNÝ KOMENTÁR

Dobré výsledky môžete dosiahnuť aj za zdanlivo nepriaznivých situácií. S dostatočne vzdušnou pôdou, kvalitným osvetlením a vetraním, pravidelným prísunom základných hnojív, máte úspech zaručený. 

O pestovaní stručne

Výber semien
Klíčenie a výsev
Pestovanie indoor
Pestovanie outdoor
Hydropónia

Neodporúčame postupovať podľa tohto návodu pri pestovaní konopy a produkcii marihuany ako drogy! Pestovanie konopy je v SR podľa platných zákonov zakázané!

Žiadna položka